Il-18tka ma podobny system ovladania motorov a vrtuli ako An-26 napriklad. Pakami v kabine neovladas otacky motora, ale uhol nastavenia listov vrtule. Anduly teda nemaju plynove paky, ale vrtulove paky. Motor a vrtula sa defacto tocia rovnakymi otackami ci tam mas volnobeh, alebo vzletovy rezim. Meni sa len uhol nastavenia listov. Pri vzlete je tam max uhol, pri volnobehu minimalny uhol.
Starsie verzie mali tzv. System praporovania podla spätneho tahu (An-26 to nema), ten robil to, ze ak su listy nastavene pod "letovu zarazku" (pod Flight Idle) a vrtula zacne brzdit lietadlo, tak sa automaticky zapraporuje. To sa stalo tej Il-18tke. Mali nestabilizovane priblizenie, vysoko, blizko a rychlo, vnutorne motory si stiahli pod flight idle, vznikol tam signal o spatnom tahu a tusim pravy vnutorny motor (c.3) sa pred pristatim zapraporoval. Nespravnym vyhodnotenim si potom omylom este zapraporovali motor c.4. Ked na to prisli, tak sa pokusili spustit omylom zapraporovanu stvorku, lenze listy sa z praporovej polohy prestavili na letovy uhol a zacali lietadlo este viac brzdit... S oboma motormi na lavej strane na vzletovom rezime, a s nefunkcnymi motormi na pravej strane, s tym, ze stvrty este vytvaral spatny tah sa moc uz letiet nedalo...
Za urcitych podmienok bol na Il-18 povoleny rezim pod flight idle, ale len nad vysku 1000m. Trebars u An-26 je povolene pouzit rezim pod "flight idle", ale len pri nudzovom klesani aj to len do vysky cca 6000 stop. Potom je nutne vrtule prestavit na min uhol. |
|
