Tak som sa vratil chlapi z plnenia si svojich otcovskych sviatkovych povinnosti, navaril som na zajtra (deti maju prazdniny a musia nieco jest), cize uz mam od zeny dovolene venovat sa aj simulatorom. Dakujem za vas aktivny zaujem. Vcera som este do noci skumal a pocital. Problematiku teda rozdelim na dva okruhy. Co maju spolocne je fyzika bombardovania, cize vektorovo ide o tzv. Vodorovny vrh (http://hockicko.uniza.sk/semestralky/prace/p04/vodorovny.html.) Bomba vypustena pri istej rychlosti pada (teoreticky, ak nie je klzava) po drahe parabolickej krivky vpred. Vzorce su chronicky zname (strojnicke tabulky, ucebnice fyziky pre stredne skoly, internet a pod.) Vieme vyratat miesto dopadu od miesta vypustenia v zavislosti na vyske vypustenia a rychlosti vypustenia. Samozrejme vieme vyratat aj cas od vypustenia do dopadu. Co maju rozdielne je spôsob zamerovania. Pri Mosquito bol zamerovac menej sofistikovany (obrazok prikladam a je zrejme celkom dobre zhotovitelny na sposob gauge (alebo bitmapa obrazku telesa zamerovaca s hladacikom a gauge kompasu + driftmetra + umeleho horizontu v tej bitmape). Ked uvazime, ze v tych ultra chirurgickych misiach, ktore som opisoval lietali Mosquita vo vyske cca 30 m, by malo byt miesto dopadu cca 310 m od bodu vypustenia. Pod uhlom zaokruhlene 30 stupnov (vyratal som z tangensu) nadol by sme ho mali vidiet v oakmihu vypustenia. Tuto vzdialenost preleteli pri rychlosti 125 m/s (okolo 250 Kts) za cca 2,48 sek. Ked teda stredom obrazovky (pri nulovom znose vetrom) miname cielovy objekt v linii 30 stupnov pod horizontom = pomyselna 0, staci okamzite stlacit Shift+D a bomba by mala dopadnut, kde potrebujeme. Zakladnym parametrom je teda udrziavat rychlost a v case zhodu bomby aj priamociary let (to sa snazili udrzat aj chlapi pred 70 rokmi – ziadali pilota o smerove korekcie a udrzaanie ostatnych dvoch parametrov). Este by mohli byt doboku vpravo a vlavo nejake mierky pre znos. To idem vykoumat. Mozno je to vsak celkom inak, lebo zo skoly som odisiel pred viac ako 30 rokmi, preto prosim vsetkych mudrejsich aby ma opravili. Zameriavanie pri vyskovych misiach by muselo mat pohlad 60 stupnov pod horizont. To je samozrejme trocha problematicke pre nastavenie horizontu z pohladu pilota alebo bombometcika, preto by bolo vhodnejsie skor pouzit pohlad zhora a sústredne kruznice uhlov by mali stred v osiach lietadla, a pri prechode ciela uhlovou kruznicou by sa tlacil Shift+D. Smer/rychlost/ horizontalny let by museli byt zabezpecene (to na dobu bombardovania riadili v B-17 bombometcici). Opakujem, musim domysliet system korekcie znosu. Mozno by stacili nejake odchylky pre konkrétne vektory kolmej zlozky vetra na smer letu a rovnovazne zlozky by sa uz dali plus/minus odhadnut. Chlapci pre 70 rokmi, aj ked mali jednoduche pocitadla a presne zameriavace, nedosahovali z velkych vysok super vysledky (ako by sme po zacviku dosiahli aj my). Nam nic nehrozi a let mame celkom stabilizovany. Este poznamka k obrazku. Na tu tyc smerujucu hore sa kladla brada aby sa stabilizovala vyska oka nad hladacikom.
Len prosim, vsetkych mladych matematikov, nesprdnite ma. Staroba = mentalna choroba. Skor pomozte, ak to viete. Moja snaha nie je vyrobit kyberneticky dokonaly bombardovaci kalkulator, iba jednoduchsiu pomocku. brancoj |
|
