Nie úplne si viem predstaviť zaletieť procedurálnu zákrutu len podľa UH. Zákrutomer z matematického hľadiska je derivácia funkcie "smeru v závislosti na čase" podľa "času" a takáto hodnota sa jednoducho priamo z UH prečítať nedá. Na to aby sa dala zaletieť procedurálna zákruta je potrebné poznať práve ten správny náklon pri správnej rýchlosti. Tento náklon závisí výhradne od doprednej rýchlosti a dá sa spočítať tak, že pre doprednú rýchlosť si spočítame polomer zákruty (tak aby sme celý obvod preleteli za 2 minúty). Z polomeru a doprednej rýchlosti si spočítame odstredivú silu. Tú vynesieme "vodorovne" a vektorovo zložíme s gravitačnou silou, ktorú vynesieme "zvislo dolu". Prepona v tomto trojuholníku (pri predpoklade správnej - nie sklzovej alebo výklzovej zákruty) je smer pôsobenia sily na lietadlo. Uhol, ktorý zviera so zvislicou je ten náš hľadaný. Tento uhol so stúpajúcou doprednou rýchlosťou stúpa limitne až ku 90 stupňom. Pri vysokých nadzvukových rýchostiach už nieje prakticky (teoreticky áno) možné zaletieť procedurálnu zákrutu z dôvodu prekročenia maximálneho preťaženia (dĺžka prepony v horespomínanom trojuhoľníku). Náklon pri procedurálnej zákrute je závilý iba od rýchlosti (nie hmotnosť, konfigurácia atď. ), takže je pre všetky lietadlá rovnaký a teda možno (pravdepodobne) je niekde spracovaná tabuľka alebo graf závislosti. |
|