Jedina otazka, vecna a jednoducha zas otvorila diskusiu s urazkami a invektivami. Kedze moj prispevok vzdy diskusiu uzavriem nech sa tyka cohokolvek, tak tuto svoju 20 rocnu skusenost na fore vyuzijem i dnes. Pani mier a pokoj. Je to konicek, hobby a nestoji to za to, aby sme si tu dvihali zlc a zvysovali krvny tlak. Ak hovorim konicek, hobby – vzdy pri rozhovoroch so znamymi, ktori hraju golf, jazdia rally a pod., hovorim chlapci mam drahsieho konicka. Za tie roky, co som nakupil dostupne simulatory (letecke), x- krat vymenil PC, aby tie novinky, bezali plynule. Naposledy takto pred rokom. Nakupil super obrazovky. Teraz mam tri na pohlady a este jednu dotykovu ako pristrojovu (okrem pripojeneho tabletu na mapy a vypocty), Nakupil som specialne konzoly na ovladace. Mam vsetko vratane pedalov. O addonoch ani nehovorim. Nespominam to pre samochvalu, ale pre predstavu, co to stoji a kto je fanatik (ja iba stvrtinovy) ma iste este viac. Toto nie je lacny konicek a treba si rozmysliet kolko do neho investujem. Ak malo, bude efekt a zazitok nizsi ako ked sa rozhodnem plytvat. Mozno mi nebesa nadelili pracu, ktora mi priniesla prijmy, ze mozem mat prave toto hobby. Mal som obdobie, ked deti boli male. Vtedy som simulatori utlmoval, aby som nezanedbaval ich potreby. Nie materialne, ale hodnoty rodicovskej lasky a starostlivosti. Dlhe prechadzky po prirode, navstevy zaujimavych muzei a vystav. Sportovanie, cestovanie po svete. Dnes uz dospele a samostatne deti na tieto chvile radi spominaju a ocenuju. Teraz si uzivam simulatori bez vycitiek svedomia. Cize nielen materialne ale ja eticke bariery mozeme vnimat ako obmedzenie kvality nasho simulatoroveho zazitku. Uz som to na tomto fore spominal pred mnohymi rokmi. Potom je tu este jeden faktor. Asi nemozem mat vsetko na svete. V pripade, ze staviam dom, alebo mam konicka drahý bicykel, cela rodina potrebuje novu lyziarsku vystroj a moj prijem je priemerny, nekomentujem tych, ktori si v simulatoroch dopraju. Mozno nechodia na pivo, na kavicku, nekupuju si pať novych kosiel naraz a vsetko, co mozu odlozit venuju do simulatorov. Mozno niekto chodi po nociach vykladat vagony, aby si privyrobil. Vsetkych nas raz caka dochodok. Ked minieme uspory a nebudeme vladat zarobit nieco navyse, budeme mozno lietat na pomalom, starom hardware. Nebudeme dufam nadavat na „mlade pusky“, ktore budu pisat o galakticko internete a cyberpocitacoch. Inak to, ze nemam na nieco dnes, neznamena, ze na to nemozem mat zajtra. Viaceri z nas sa vyhrabali z nizkych alebo beznych prijmov huzevnatym nasadenim, vysokou zodpovednostou za pracu, alebo rizikami. Uvedomme si pri tom vsetkom, ze sme mali aj kopu stastia, talentu, fyzickych dispozicii, aby sme to zvladli. Mohli sme sa prvy den zivota ocitnut v romskej chatrci niekde na slovensko-ukrajinskom pohranici. Preto ako stary chlap chapem jedno: mam byt vdacny za to, ze sa rano zobudim a pripadne si vecer pustim ten simulator.
A na zaver. Fakt je mnoho aktivit, ktore su substitucnym produktom simulatorov. Mozno su aj zdravsie a prinasaju viac socializacnych prilezitosti. Ked nemam na jedno, mam na druhe. Naplno sa do toho pustim. Kolega napr. chodi cely rok plavat na prirodne kupaliska, nic neplati, otuzuje sa a s radostou si zapisuje kolko klometrov za rok zaplave. Je nepredstavitelne stastny, spokojny a statisticky zdravsi ako jeho rovestnici. Ma uz cez sedemdesiat. Moja zena je tiez vo velkej psychickej pohode, lebo ma hobby sudoku a krizovky. To su korunove, alebo par centove zalezitosti za predtlacene tabulky. Hovori, ze perfektne zrelaxuje po namahavej praci (je ekonomka). Nenadavajme si, ale snazme sa pozriet na zivot optimisticky, trocha vnimat rozmanitost zivotnych stylov okolo seba a ak sa prave nedari, neprovokovat osud, ani ludi okolo, lebo iste to po case zase prejde. Taky je zivot. Respekt a uctu chlapi. Brano |
|
