Porovnatelnu klzavost s Blanikom ma B737 aj preto, ze dopravaky sa
stavaju pre ekonomicky let vo velkych vyskach. Maju relativne velke
rozpatie a stihle kridla. To zarucuje relativne slusnu klzavost.
Trosku to moze prekvapit, ak si clovek zvykol na to, ze pri vetronoch
sa stale udava ako zakladny parameter ich vykonnosti klzavost.
Ale klzavost ani zdaleka nie je vsetko  Porovnatelnu klzavost uz
dosahuju napriklad aj niektore rogala a nie vela uz chyba aj padakovym
klzakom...
Samozrejme, ze aj keby tie klzavosti boli porovnatelne, tak to este
neznamena, ze B737 by bol lepsi pri plachteni ako Blanik )
Klzavost je totiz len jeden z parametrov, ktore su podstatne pre dobry
vetron. Dalsim je napriklad minimalna klesavost, ktora zarucuje
uspesnost vyuzitia stupavych prudov (cim mensia, tym efektivnejsie
vies vyuzit stupavy prud). Blanik ma minimalnu klesavost 0.82 m/s pri
77 km/h. (udaj pre B737 nepoznam )
Vo vseobecnosti sa da povedat, ze idealom je dosiahnut maximalnu
klzavost pri minimalnej klesavosti. A to je prave problem.
Ale treba si tiez ujasnit o ktorej verzii B737 rozpravame, kedze tento
udaj je iny pre kazdu verziu.
Podla informacii, ktore mam ja, tak B737-300 ma klzavost priblizne 1:20 ...
Napriklad B767-200 pocas incidentu v Gimli mal klzavost priblizne
1:12. Omnoho zaujimavejsie uz zneje, ze danu klzavost mal "Gimli
glider" pri rychlosti nieco cez 400km/h. Zatial co taky Blanik ma
klzavost 1:28 priblizne pri 90km/h...
V kazdom pripade treba povedat, ze dopravaky letia aj bez motorov
uplne bez problemov ... problemom je az pristatie ))
V podstate ale kazde lietadlo leti aj bez funkcneho motora celkom v
pohode. A vsimni si, ze pisem "leti" a nie "pada".
A vetron vie uplne v pohode letiet aj ked nefuka vietor ) hehe.
|
|
